Prosím vráť sa späť!

13. října 2013 v 7:31 | Petra Šváňová (,,Nicol") |  Všechny příběhy

,,Prepáč. Prosím odpusť mi to." hovorila mi do očí. Ale ja už som v nich videl už len pravdu. Nebol som už zaslepený láskou. Ona ma celý ten čas iba využívala. Mňa, moje peniaze a moju slávu. Kvôli nej som už dva roky nevidel najdôležitejšou osobu môjho života. Aj keď to nepriznávam tak často, ako by som mal. Ale to, že ma podviedla mi otvorilo oči a ja som konečne videl tú jej faloš. Jej hrané úsmevy, bozky, z ktorých nič necítila. Chce sa mi z toho plakať, kričať...
,,Nie." odsekol som. Konečne sa musím vzmužiť.
,,Čože?" hlas jej vyskočil o niekoľko oktáv vyššie. ,,Ale ty ma miluješ." hlesla a chcela ma objať, pobozkať. Nepovedala, že ona miluje mňa. Ráta s tým, že ja milujem ju. Odtisol som ju od seba a chladne sa jej pozrel do očí.
,,Pobaľ si svoje veci a už sa mi neukazuj na oči." prikázal som jej bez emócií. Hoci som mal zlomené srdce.
,,Dobre." Bola nahnevaná možno aj urazená, ale mne to bolo jedno. Svoje veci si zbalila tak rýchlo, že sa mi tomu nechcelo ani veriť. Sledovať ju ako sa trepe so štyrmi kuframi mi prinieslo slabý úsmev na pery. Na chodbe sa stretla s mojimi najlepšími kamarátmi a kolegami zároveň. Hnusne sa na nich pozrela, ale nič nepovedala. Oni bez slova vošli do môjho bytu a aj oni sledovali ako odchádza. Lenže oni mali omnoho širšie úsmevy.
,,Čo sa jej stalo?" opýtal sa ma Mike, keď sme sa konečne dostavili do obývačky a sadli si.
,,Rozišiel som sa s ňou." oznámil som im. Vrhli na mňa nechápavé pohľady. Ale ani jeden z nich nebol prekvapený. Aj oni videli ako ma využívala.


,,Podviedla ma." Hneď ako som to vyslovil, tak padli na jej stranu rôzne urážky. A samozrejme padli aj vety typu: Mal si nás počúvať. My sme ti to hovorili....
,,Cítim sa na hovno." povedal som, keď sa ako tak ukľudnili.
,,Prečo? Dobra si urobil." nechápal Josh.
,,Všetky ženy mi ubližujú alebo ma opúšťajú." vysvetlil som.
,,Všetky nie..." začal Mike, ale ja som mu skočil do reči.
,,Že nie? Emma zomrela rok po našej svadbe, Kate sa so mnou rozišla na moje narodeniny, Laura bola úprimná a povedala, že si našla niekoho iného a teraz aj Simon." vymenúval som. Emma... Moja manželka a asi jediná žena, ktorú som miloval viac ako svoj život. Ani jednu z ďalších vymenovaných som toľko nemiloval. Lenže mala autonehodu, keď bola tehotná a neprežila ju.
,,To nie sú všetky ženy v tvojom živote." ozval sa Henry. Nechápavo som sa na neho pozrel.
,,Máš tu ešte jednu ženu. Ženu, ktorá ťa vždy čaká doma s otvorenou náručou. Nech urobíš hoci čo, tak ti odpustí. Pokiaľ viem, tak nemá v úmysle niekam ísť. Má tvoje oči, vlasy, smiech. Volá sa Elisabeth." Vysvetlil mi. Och Elisabeth. Jej som blížil asi najviac. A pritom vždy trpela, keď som trpel ja. Vždy bola pri mne a vždy ma objala. A keď som sa vrátil domov ona ma prvá privítala obrovským objatím. Pritom aký som idiot si ju ani nezaslúžim. Nestarám sa o ňu. Nevidel som ju posledné dva roky. Ani raz. Kvôli Simon. Vždy bolo všetko o nej a ja som zabudol na ňu.
,,Ale ona ma musí nenávidieť." hlesol som skoro zlomeným hlasom.
,,To si nemyslím." povedal Josh a zopol môj notebook. Niečo na ňom robil a dal mi ho do ruky so slovami: ,,My už ideme, ale ty si pozri toto." Odišli domov. Díval som sa na dvere a potom som sa pozrel na počítač v mojích rukách. Stránku som poznal. Je to nadácia pre rodiny, v ktorých je aspoň jeden člen v armáde. Mal som tam zobrazené video z koncertu, pre túto nadáciu. Keď som sa pozrel na meno speváka srdce sa mi stiahlo. Okamžite som si ho pustil.
Elisabeth Thompson-Prosím vráť sa späť
Som to ja, v tom odraze?
Vidím to čo vždy a pritom je to iné
Oh, ja viem čím to je
Oh, ty to vieš tiež
Tam, kde mám mať srdce je diera

Prosím vráť sa späť, aj keď nás delí oceán
Prosím vráť sa späť, som s tebou, máš kúsok mňa
Nájdi cestu späť, chvíľa sa stala večnosťou
Nájdi si ma, čakám doma pri krbe
Prosím vráť sa späť

Mal by si pri mne a zotierať mi slzy
prvého chlapca odplašiť, dať mi kľúče od auta
a zakazovať mi párty, či iné veci
Si ďalej ako som si myslela, ale ja bez srdca nedokážem žiť

Prosím vráť sa späť, delí nás priekopa
Prosím vráť sa späť, som už na dne
Nájdi cestu domov, sme ako cudzí
Nájdi ma, som niekde tu
Prosím vráť sa späť

Nie, nehnevám sa.
Nie, stále žijeme.
Nie, máme nádej.
Ja to chápem, ja to viem, ale bolí to vidieť ťa míle vzdialeného

Prosím vráť sa späť, chýbaš mi
Prosím vráť sa späť, hľadám ťa
Nájdi cestu domov,som tu sama
Nájdi ma, ja ťa potrebujem

Prosím vráť sa späť, oceán je priveľký
Prosím vráť sa späť, ja v nás stále verím
Nájdi cestu domov, viem, že ma počuješ kričať
Nájdi ma, ja ťa milujem
Prosím vráť sa späť

Na konci piesni som už plakal. Slzy sa mi kotúľali po tvári a ja som sa ich snažil zastaviť, ale nešlo to. Ona má ma stále rada a aj pri tom aký som idiot. Viem presne, čo musím urobiť.

Stál som pred veľkým domov. Bola hlboká noc, ale ja som musel prísť hneď prvým lietadlom. Odomkol som si a kufre položil do chodby. Topánky som niekde odkopol. Obzrel som sa navôkol. Všetku tu bolo po starom. Vykročil som vpred. Kuchyňa bola tak isto zariadená a chladnička plná jedla. Obývačka bola na tom rovnako. Na stenách boli obrazy, ale ani jedna rodinná fotka. Moja izba bola taká, akú som ju opúšťal. Na nočnom stolíku bola položená fotka mňa a Emmy. Ona spala vo svojej izbe. Bola nádherná, dospelejšia ako som si ju pamätal. Na stole mala našu starú spoločnú fotku a vedľa nej fotku Emmy. Jej izba sa zmenila. Keď som tu bol naposledy mala steny bledo modré. Teraz boli červené, skriňa plná oblečenia a na stenách polepené jej fotky s rôznymi ľuďmi. Ja som na žiadnej nebol. Zabolelo ma pri srdci. Pomaly som opustil jej izby. Aj telocvičňa sa zmenila. Stroje boli uložené pri stenách. V jej strede bolo voľné miesto a na jednej stene zrkadlá. Usmial som sa. Z mojej telocvične si urobila tanečnú sálu. Malé nahrávacie štúdio ma prekvapilo najviac. Hudobné nástroje vypadali akoby ich niekto často používal. Na zemi boli rôzne papiere s textami a notami. Na stolíku bola kopa nahrávok. Jej nahrávok. Ale i tak ma najviac prekvapili steny. Boli na nich zavesené fotky. Naše fotky. Boli tu asi všetky naše spoločné fotky. Ale aj niektoré iné. Mňa a Emmy, mňa a chalanov, mňa na koncerte, ona na koncerte, ja o moji rodičia, ona a starí rodičia... S oka mi vypadla slza.
,,Túto miestnosť mám najradšej." ozval sa hlas vo dverách. Stála tam ona. Mala na sebe tepláky a tielko. Nič iné. A usmievala sa na mňa.
,,Keď som tu mám pocit, že si tu so mnou." Preglgol som hrču v hrdle.
,,Je to tu nádherné." šepol som. Sklonila hlavu, ale videl som ako sa začervenala.
,,Nemal si byť niekde v Austrálií?" opýtala sa po chvíle ticha.
,,Dnes nám skočilo turné. A rozišiel som sa so Simon." vysvetlil som. Hneď som to aj oľutoval. Zase si myslí, že som prišiel vyplakať sa.
,,Teraz máme asi pol roka voľno. A ja ho nechcem tráviť nikde inde, ak tam nebudeš ty." vyhlásil som. Prekvapene zdvihla hlavu a pozrela sa mi do očí. V tej ich som nevidel žiadne klamstvo či faloš. Len úprimnú lásku a teraz aj prekvapenie.
,,Naozaj?" neisto sa opýtala.
,,Naozaj." šepol som. Neviem kedy, neviem ako, ale zrazu som ju držal v náruči a cítil jej slzy na mojom tričku. Silnejšie som ju stisol a pohladil po vlasoch.
,,Prepáč mi. Prepáč mi, že som sa o teba nestaral. A že som s tebou posledné dva roky vôbec nebol. Prepáč, že som idiot, čo si neváži toho čo má. Prepáč..." chcel som pokračovať, ale zastavila ma pokrútením hlavy. Pozrela sa mi do očí a povedala len jedinú vetu:
,,Vitaj doma oci."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama